Obec Zámutov sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1402, to však neznamená, že v tom roku bola založená, naopak rôzne listiny potvrdzujú jej dávnejšiu existenciu. Počiatky obce siahajú pred rok 1327.

Z najstaršej listiny, v ktorej sa obec spomína, vyplýva, že vtedajšiemu magistrovi Ladislavovi Rozgoňovi, ktorý bol zemepánom Čičvanského hradného panstva, boli prinavrátené dediny, medzi ktorými bol aj Zámutov. Dovtedy ich vlastnil magister Žigmund Nekčey. Vo vlastníctve rodu Rozgoňovcom sa obec nachádza až do roku 1523, kedy zomrel posledný potomok z rodu Rozgoňovcov. V roku 1523 prešli majetky Rozgoňovcov mužskej vetvy do feudálneho vlastníctva rodu Bathoryovcov, ktorých majetkom sa stal aj Zámutov. Ďalšie zmeny v držbe Zámutova nastali v druhej polovici 17. storočia. Medzi nových majiteľov pribudli Barkóczyovci, neskôr Almássy, Szirmay, Szuľovský, Klobušnický. S poslednými troma je spojená aj jedna z najvýznamnejších udalostí – Východoslovenské roľnícke povstanie v roku 1831.

Smutnú históriu obce Zámutov tvorí obdobie rokov 1830-1831, ktoré je spojené so sedliackym povstaním na Zemplíne. V tomto období sa miestnemu obyvateľstvu žilo veľmi zle. V dôsledku šírenia cholery, narastajúcej chudoby a nesprávneho pochopenia hygienických opatrení (sypanie bizmutového prášku do studní) sa začali v júli 1831 prejavovať prvé náznaky rebélie obyvateľov najprv v okolí Trebišova a neskôr aj v okolí Vranova, kde urobili „poriadok“ so svojimi pánmi. Centrom rebélie sa stal práve Zámutov, preto aj dnes mnohí obyvatelia susedných obcí volajú Zámutovčanov rebeliani. K našim sa pridali aj povstalci zo susedných dedín. Na potlačenie rebélie bolo vyslané vojsko, po príchode ktorého sa povstalci rozutekali do hôr a svojich domovov. Bolo vyhlásené stanné právo. Povstanie bolo potlačené dňa 12. augusta a hneď začali pracovať štatariálne sudy. Štatárium bolo odvolané 08. novembra 1831.

Dňa 30. augusta 1831 bolo uplatnené v Zámutove tzv. Horúce právo vranovské, keď na dvoch miestach a to Havranej hure a Železnej hure prešovským katom boli povešaní povstalci, z ktorých jedným bol aj zámutovský sluha Mihály Hudak, pod ktorým sa dvakrát odtrhla slučka a na tretíkrát ho museli zadusiť. Toľko hovorí kronika o obetiach zo Zámutova. Udalosti z povstania však doznievali dlho. Zo strany zemepánov sa ešte viac zostril útlak poddaných, ktorí si dlho hovorili riekanku:

Ach huro Železna! Budzeš ty v pameci, spomnu tebe dluho dzeci i pradzeci, že s Hudak Mihayom prihoda še stala, chtora i železne šerco prenikala. Bohdaj še synove take nezrodili, chtori by tak ukrutne život stracili.

Už od roku 1715 obec bola významná najmä tým, že spomína pivovar, ďalej v 18. storočí sa v Zámutove vyrábali kosy a iné hospodárske náradie. V chotári dobíjali železnú rudu, hnedé uhlie. V pánskom majeri na vyšnom konci obce bol liehovar. Na úpätí Železnej boli založené aj vinice. Obyvateľstvo sa zaoberalo najviac poľnohospodárstvom, ale aj drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia, vyrábaním prútených košíkov a metiel. Na zámutovskom potoku boli postavené aj dva menšie mlyny..

Lesy v chotári boli chýrne bohatstvom lovnej zveri. Táto skutočnosť zrejme inšpirovala náruživého nemeckého poľovníka pochádzajúceho z Halle Emila von Scheiblera, ktorý v roku 1911 odkúpil od grófa Condenhového tamojšie panstvo. Asi 1 km západne od obce na Blatinách sa dvíha kopec Bartáková. Tu v nadmorskej výške 412 m si vybral miesto pre svoj kaštieľ. O hospodárenie v Zámutove nemal záujem, preto dal ornú pôdu do prenájmu. S poľovníckym revírom mal však veľké plány. Kaštieľ začali hneď stavať. Do začiatku I. svetovej vojny v roku 1914 budovu zastrešili. Kvôli I. svetovej vojne sa práce omeškali, a tak kaštieľ dokončili až v roku 1916. Na vtedajšie pomery to bola veľmi modrená, vkusná a prepychová budova s ústredným kúrením, vodovodom a elektrickým osvetlením. Súčasne vybudovali bližšie k Zámutovu pred I. sv.vojnou na mieste Ortáš horáreň, hospodársku budovu a maštaľ pre jazdecké kone. V roku 1919 majiteľ kaštieľa nečakane zomrel. Časť jeho majetku pripadla zvyškovému statku a poľovnícky revír prevzali štátne lesy, ktoré potom na Ortáši zriadili lesnú správu. Históriu Zámutovského kaštieľa ukončila II. svetová vojna. Ustupujúce vojsko fašistického Nemecka vtedy už neobývaný objekt nenechalo bez povšimnutia a 6.12.1944 ho vypálilo. Tak zanikol poľovnícky kaštieľ, ktorý bol pýchou celého Zámutova.

Dejiny obce od konca I. svetovej vojny do roku 1948 sa spájajú s menami dr. Prochádzku, manželovu Eugénie a Jozefa Stejskalovcov. Dr. Prochádzak zdedil v roku 1919 po nebohom Scheiblerovi časť majetku, najmä liehovar a 80% pozemkov a lúk, ktoré neskôr 8.2.1933 odpredal Eugénii a Jozefovi Stejskalovi a Vladimírovi Nadvorníkovi. Títo vlastníci zabezpečovali chod liehovaru. Na druhej strane mnoho občanov našlo prácu nielen v liehovare, ale aj na celom hospodárstve uvedených majiteľov.

Udalosti II. svetovej vojny postihli nielen Židov, ale aj iných obyvateľov obce, hlavne vojakov bojujúcich na východnom fronte. Nemecké vojská opustili Zámutov bez boja 17.januára 1945. Obec v čase oslobodenia mala zhruba 1200 obyvateľov, žili prevažne ako súkromne hospodáriaci roľníci a tiež ako lesní robotníci. Časť z nich pracovala ešte na majetku rodiny Stejskalových. Obec bola veľmi zaostalá. Nebolo elektrickej siete, existujúce komunikácie neboli spevnené, nebolo kultúrneho stánku. Ľudia žili v schátralých, nemoderných príbytkoch. V tom čase v obci evidovali 210 domov.

V roku 1949 boli v okrese Vranov n. T. založené prvé tri roľnícke družstvá a to aj v Zámutove. Vtedajšie JRD v roku 1953 prerušilo dočasne činnosť a v roku 1972 došlo k zlúčeniu JRD Zámutov a JRD Čaklov do JRD s názvom Pokrok so sídlom v Čaklove. V Zámutove bola vybudovaná farma na morky a chov kurčiat. V rastlinnej výrobe sa sústreďovalo na pestovanie obilnín, cukrovej repy a zemiakov. Existujúce pasienky pod Oblou sa využívali na voľné ustajnenie mladého hovädzieho dobytka. Bohužiaľ súčasná ekonomická situácia spôsobila rozpad družstva. V súčasnosti v obci existuje súkromné družstvo AGROKONDOR s. r. o., ktoré sa zaoberá hlavne chovom ošípaných, oviec a pestovaním obilnín.

Ako už bolo spomínané, obec Zámutov patrila k jedným zo zaostalých dedín Vranovského okresu. Počas tohto neľahkého obdobia sa vystriedalo šesť predsedov miestneho národného výboru. I popri všetkej ich snahe sa veľmi pomaly darilo zvyšovať životnú úroveň obyvateľov a tiež úroveň kultúry na dedine.

V roku 1967 bola dokončená výstavba terajšej budovy obecného úradu. Dňa 15. júna 1972 sa začala výstavba kultúrneho domu, v roku 1976-80 sa dala do užívania materská škola. V ďalších rokoch sa budovali chodníky, pripravili sa inžinierske siete pre bytovú výstavbu a postupne sa opravovali miestne komunikácie ako aj štátna cesta.

V 80. rokoch sa upravovali priekopy a takisto bola rozšírená materská škola pre rómske deti o jednu budovu. Prvá časť tejto budovy bola postavená koncom 70. rokov.

Ešte pred novembrom 1989 bola zriadená drobná prevádzkáreň, ktorá rozvíjala služby jednak v obci, ale aj v okrese. Počas troch rokov zamestnávala v priemere 41 ľudí. V roku 1992 bola zrušená v dôsledku transformácie ekonomiky. Novembrové udalosti v roku 1989 priniesli aj rozmach súkromného podnikania. Aj v našej obci boli zriadené viaceré súkromné predajne potravín, drogérie, textilu, galantéria.

V priebehu posledných 50 rokov sa zo zaostalej, stala moderná obec so všetkými verejnými budovami a počet rodinných domov dosiahol číslo 670. Žije v nich 3063 obyvateľov.

Na základe odbornej literatúry vývoj názvu obce podľa letopočtov prebiehal následovne:

• 1402 – Zamuth
• 1550 – Zamuthó
• 1585 – Zamuto
• 1626 – Zamuttho
• 1703 – Zamutó
• 1730 – Zamuttó
• 1757 – Zamath alias Zamutho
• 1863 – Számut, Számuth
• 1895 – Opálhegy a Opálfalu
• 1920 – Zámutov